Prezrite si náš kompletný sortiment v našom E-shope
Jozef a Enrik Švec: Všetci sa nás pýtajú či sme rodina
Chalani začneme najčastejšiou otázkou. Ste rodina?
Jozef: Nie. Ja pochádzam odtiaľto z Teplej.
Enrik: Ja zas pochádzam z Partizánskeho. Všetci sa nás to pýtajú, ale nie. Dokonca aj v Detve, keď sme stáli na buly, sa ma Trevor Cox pýtal či sme bratia.
Aký to bol pocit hrať pred prázdnymi tribúnami?
Jozef: Určite nám to chýbalo. Síce, keď je hráč v zápase, tak niekedy to okolie ani nevníma, ale veľakrát to vie povzbudiť, keď začnú ľudia skandovať. Tomu hráčovi to určite pomôže k výkonu.
Enrik: Myslím si to isté, aj keď som síce ako hráč ešte nemal možnosť zažiť tú atmosféru. To ma trošku mrzelo, ale chodil som sa sem pozerať aj keď som bol menší a vždy tu boli super fanúšikovia, a určite by nás to viac nakoplo.
Enrik, ty si mal ku koncu sezóny zranenie. Ako si na tom?
Enrik: Minulý týždeň som už začal bicyklovať. Zajtra mám röntgen, takže dúfam, že už čoskoro budem s chlapcami naplno trénovať. Mám za sebou dve operácie. Bolo to ťažké obdobie najmä psychicky, keďže som nemohol nič robiť, ale verím, že teraz to bude len lepšie.
Ako sa pripravujete na novú sezónu?
Jozef: Ja v podstate trénujem tu na zimáku s chalanmi. Začali sme letnú prípravu so Stanom Magulom, ktorý nás má už tretí rok myslím. Ale okrem toho máme napríklad vždy v stredu aj jógu a v piatky ľad.
Enrik: Ja som počas zranenia taktiež všetko komunikoval s našim kondičným trénerom, so Stanom. V podstate som nič nemohol cvičiť, mal som aj antibiotiká, ale ako vravím, teraz už som začal aspoň s tým bicyklom.
Čo robíte, keď zrovna netrénujete?
Jozef: Ja rád chodím na bicykli, buď cez horu alebo po ceste aj so psom. Minulý rok, keď bývalo teplejšie som chodil ráno na bickyli na tréning a z tréningu. Niekedy som si dal poobede ešte ľahší tréning na bicykli. Je to také moje hobby. A potom makám okolo domu. Čiže tak nejak.
Enrik: Tak ja som mal teraz toľko voľného času, že mi to trénovanie až chýba (smiech). Ale snažím sa aspoň chodiť na prechádzky. Ako tak sa udržiavať.
Trávite čas s chalanmi z kabíny aj mimo ľadu a tréningov?
Jozef: Mám partiu od detstva, čo hokej nehrávajú, ale chodíme na kávu aj s chalanmi z kabíny. Najviac asi s tými, čo sme tu spolu najdlhšie. Či už Tošo, Sojo, Valaška, teraz aj tu s Enrikom a tak ďalej. Ale myslím si, že všetci sme dobrá partia a kamaráti, čiže nejak to nerozlišujem, že s kým som väčši kamarát.
Enrik: Najviac sa stretávam asi s Valaškom, spolu hrávame aj cez leto. Ale nemám taktiež s nikým problém alebo niečo podobné. Máme medzi sebou dobre vzťahy. Vždy je to tak, že sa tešíš do šatne, lebo máme tam vždy zaujímavé témy (smiech).
Máte svoj hokejový vzor?
Jozef: Mne sa odmalička asi tak najviac páčil Ovechkin, lebo stále strielal góly (smiech). Toho som sledoval, keď som bol menší. Ale teraz to už tak nemám.
Enrik: Tak ja viem, že keď sme boli decká a vyhrali sa majstrovstvá, tak všetko bolo Peťo Bondra (smiech). Alebo zas keď sme hrávali na ulici a bol som v bráne tak to zas bol Jano Lašák. A potom skôr tí ruskí hráči, ale nemal som nikoho konkrétneho, že by som mal plagáty po stene napríklad.
Tešíte sa na novú sezónu?
Jozef: Tak určite. Už na to čakáme. Človek je aj rád, keď si oddýchne, ale nech už sa hrá.
Enrik: Určite áno. Hlavne dúfame, že tento rok už aj s ľudmi na tribúnach.
... Jožkovi a Enrikovi ďakujeme za rozhovor a tešíme sa, že ich opäť uvidíme na našom ľade v Trenčíne!