Naši hokejisti majú za sebou úvodný týždeň druhej fázy prípravy. Prvé dva dni patrili najmä fyzickému testovaniu, od stredy však naši Vojaci naplno pracovali na ľade pod vedením kanadského kormidelníka Todda Woodcrofta a jeho realizačného tímu. Ako hodnotí svoje prvé dni v Dukle Trenčín sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.
Tréner, ako by ste zhodnotili svoj prvý týždeň s tímom?
Myslím si, že to bola dobrá príležitosť pre hráčov, aby sa navzájom spoznali a zároveň si osvojili spôsob práce nášho trénerského štábu. To je veľmi dôležité, pretože prichádzame s novou filozofiou, novými myšlienkami a niektorými prvkami, ktoré budú pre mužstvo výzvou. Prvý týždeň teda priniesol priestor na to, aby sme sa všetci spoznali a ukázali, akí sme.
Ako tím reagoval na prvé tréningy?
Zatiaľ je to ako prvé rande. Na začiatku je všetko príjemné a zábavné. Tréningy bývajú tvrdé, no snažíme sa, aby sme sa zároveň bavili hokejom. S blížiacim sa začiatkom sezóny však budeme musieť byť čoraz koncentrovanejší. Zatiaľ som veľmi spokojný s tým, ako hráči pracujú, ako sa dokážu sústrediť a aký pozitívny prístup majú.
Chýbala vám počas letnej prestávky každodenná práca s hráčmi?
To je dobrá otázka. Človek pracuje od augusta a v mojom prípade to tento rok trvalo prakticky až do júna, keďže som bol na majstrovstvách sveta. Preto je dobré na chvíľu vypnúť, tráviť čas s rodinou, venovať sa svojim koníčkom – ja napríklad rád rybárčim – a trochu si od všetkého oddýchnuť. Zároveň som sledoval play-off NHL, pozoroval, ako hrajú najlepšie mužstvá a snažil sa nájsť veci, ktoré by mohli pomôcť aj nášmu tímu. Od hokeja sa vlastne nikdy úplne neodstrihnete, pretože nad ním stále premýšľate. Určite je však príjemné, keď nemusíte každý deň vstávať o piatej ráno a obúvať si korčule.
Čo je podľa vás v tejto časti prípravy najdôležitejšie?
Jednou z najdôležitejších vecí je nájsť identitu tímu. Zatiaľ ešte neviem, aká presne bude. To nám ukážu samotní hráči. Potrebujeme spoznať, akí sú a čoho sú schopní. Nemôžete zo zebry urobiť koňa ani z ťavy leva. Musíte pracovať s hráčskym materiálom, ktorý máte k dispozícii. Preto teraz hľadáme svoju tvár. Jej základom musí byť súťaživosť a bojovnosť. Ak ste dostatočne kompetitívni, môžete byť úspešní. To je pre nás momentálne najdôležitejším meradlom.
Čo môžete povedať o svojom realizačnom tíme? Ste spokojný, že tu máte aj kolegov, ktorých poznáte z reprezentácie?
Mám veľké šťastie, že môžem spolupracovať práve s týmito ľuďmi. Jána Pardavého aj Petra Kosu som poznal už predtým. Keď som sa s Brankom Radivojevičom a Richardom Pavlikovským rozprával o možnosti viesť Duklu Trenčín, trval som na tom, aby boli mojimi asistnentmi. Rozumieme si a máme medzi sebou výborné vzťahy. Svoje kvality dlhodobo potvrdzujú v národnom tíme. Tobiasza Bigosa som predtým nepoznal, ale prišiel veľmi dobre pripravený a svoju prácu odvádza výborne. Je zodpovedný za našu hru v oslabení a prácu obrancov. Ján Pardavý má na starosti presilovky, útočníkov a tiež rozvoj hráčov. Veľmi spokojný som aj s naším kondičným trénerom Matejom Vaculíkom. Počas celého leta bol v kontakte s hráčmi a odviedol výbornú prácu. Prišli veľmi dobre fyzicky pripravení a veľkú zásluhu na tom má práve on.
Aký štýl hokeja preferujete a čo od hráčov očakávate?
To je veľmi dôležitá otázka. Každý by chcel, aby jeho tím hral ako Harlem Globetrotters alebo ako Carolina Hurricanes či Tampa Bay Lightning. Musíte však hrať štýlom, ktorý vyhovuje hráčom, ktorých máte k dispozícii a sú ho schopní zvládnuť. Chcem, aby sme hrali rýchlo a smerom dopredu, tlačili sa k súperovej bránke a boli fyzickí. Najdôležitejšie však je, aby sme tvrdo pracovali a boli každý deň súťaživí. Prvým krokom k tomu, aby sme sa z jedenásteho miesta posunuli medzi mužstvá, s ktorými treba počítať, je práve súťaživosť. Každé cvičenie na tréningu a všetko, čo robíme, chceme nastaviť tak, aby sme boli každý deň o niečo lepším tímom.
V sobotu hráči odohrali modelový zápas. Čo ste v ňom videli?
Veľa dobrých vecí. Máme za sebou tri tréningové dni a počas každého z nich sme sa venovali rôznym aspektom hry. Teší ma, že sa hráči snažili vniesť do zápasu prvky, ktoré sme nacvičovali. Samozrejme, v určitých pasážach bolo cítiť medzery. Stále však máme priestor na tom pracovať. Páčilo sa mi, že každý chcel zvíťaziť. Brankári boli naozaj výborní. Zároveň to bola dobrá príležitosť sa trochu zabaviť. Niekedy zabúdame, že aj v tíme by mala byť zábava.
V tejto časti prípravy máte 34 hráčov – mladíkov aj skúsenejších hráčov. Aký je ďalší plán a ako chcete pracovať na ich rozvoji?
Som veľmi hrdý na to, že táto organizácia dokáže vychovávať mladých hráčov. Počas týždňa sme videli veľa mladíkov, ktorí hrali naozaj dobre a vytvárajú tlak na skúsenejších hráčov. Veteráni majú svoje úlohy, ale vždy sa nájde niekto, kto si nárokuje ich miesto. Mladých hráčov nezaujíma, či je niekto skúsenejší. Chcú si vybojovať svoj priestor na ľade. Herný čas dostanú všetci, ktorí budú dostatočne súťaživí. V tomto máme úplne jasno. Nezáleží na tom, kým ste boli v minulosti, odkiaľ ste prišli, koľko máte rokov ani aké máte priezvisko. Ak nie ste ochotní bojovať a pracovať, nemôžete hrať za tento tím.
V piatok nás čaká prvý prípravný zápas. Čo v ňom chcete od tímu vidieť?
Predovšetkým súťaživosť a dravosť. Možno to bude znieť zvláštne, ale mne na výsledku momentálne nezáleží. Dôležité bude, či dokážeme do zápasu preniesť prvky, na ktorých sme pracovali počas tréningov. Zmeniť niektoré návyky a naučiť hráčov hrať určitým spôsobom bude trvať dlhšie. Tento zápas však bude dobrým odrazovým mostíkom.
Stihli ste to už počas prvého týždňa pocítiť, aké miesto má hokej v tomto meste?
Bol som tu už pred mnohými rokmi, približne pred dvadsiatimi. Keď sa pozriete na históriu a mená ako Pavol Demitra, Marián Gáborík, Zdeno Chára či Marián Hossa a na stovky ďalších skvelých hráčov, ktorí sú spätí s týmto mestom, je nemožné necítiť jeho hokejovú tradíciu. Nedávno som bol asi dve hodiny v centre mesta a zastavili ma štyria ľudia, aby mi popriali veľa šťastia. Veľa ukázalo aj fanúšikovské podujatie, ktoré klub v sobotu organizoval. Prišli tam stovky ľudí vo svojom voľnom čase, kedy mohli byť so svojimi rodinami. Namiesto toho prišli podporiť tento tím. Teraz je úlohou mužstva vrátiť túto podporu komunite. Musíme tvrdo pracovať a predvádzať hokej, na ktorý budú môcť byť naši priaznivci hrdí.