Prezrite si náš kompletný sortiment v našom E-shope
Fanúšikovia sú šiestym hráčom na ľade...
Tak chalani, aké boli vaše začiatky s Duklou Trenčín?
Kaper: Ja som sa na zimák dostal ešte za federálu. To som bol malé decko. A potom od 14-tich rokov až doteraz. Čiže nejakých 23 sezón chodím pravidelne.
Dávid: Ja nie som dôchodca jak Kaprík (smiech). Čiže v nejakom 2008 roku to mohlo byť prvýkrát a potom v 2013 roku sme založili skupinu YRA, takže odvtedy je to už také pravidelné.
Junior: Ja si to veľmi dobre pamätám, keďže to bola veľká pamätná sezóna, posledná majstrovská, takže to bol vtedy taký ošiaľ. Viem, že už vtedy sme boli ako chalani zo základnej školy na námestí, kde bola veľkoplošná obrazovka a čakali sme na príjazd chalanov zo Zvolena. Od tejto sezóny to vlastne všetko začalo.
Vieme, že existuje viacero skupín, viete nám to bližšie objasniť?
Kaper: Asi taká najaktívnejšia je YRA. Chalani to ťahajú od roku 2013. Po tom menšom úpadku sa opäť na tribúny začala vracať taká stará garda Ilegálni elegáni, ktorí tu boli v dobe, keď sa vyhral posledný titul. Postupne však išli do úzadia, keďže prišlo obdobie, kedy si zakladali rodiny a prenechali to mladým. Teraz chodia na zápasy, ale už sa zdržiavajú skôr mimo kotla. Ďalej fanúšikovskú scénu dopĺňajú okolité mesta ako Bánovce, Nové Mesto a ťahá sa to až po Starú Turú. Bolo vidno aj cez finále, keď sa všetky skupiny spojili dokopy, že ten štadión neskutočne ožil. To bolo úplne o inom.
Junior: Ak môžem ja za bubeníkov. Bubenící sme, aj s kolegom Tomášom, dvaja hlavní. Keď príde niekto mladší tak si ich zaúčame. My sme v podstate nikdy nepatrili do žiadnej skupiny, ale naopak sa snažíme byť neutrálni a ľudí tými bubnami, a tvorením atmosféry spájať.
Dávid: Oni dvaja su pri každej skupine. Môže byť skupín tisíc, ale bez nich to nikdy nebude fungovať.
Kaper: Pamätám si doby aj bez bubeníkov a to je neporovnateľné. Ten bubon je základ.
Kvôli čomu ste založili občianske združenie?
Kaper: Myšlienka občianskeho združenia tu bola už niekoľko rokov. Založil som občianske združenie Dukla Trenčín - Veľká rodina najmä kvôli tomu, aby sa dali získať peniaze, napríklad aj pomocou 2% z daní. Peniaze potom používame na chod fanclubu. Máme tu napríklad veľkú sektorovú vlajku, ktorá dá sa povedať, že nadsluhuje, nie dožíva (smiech) a bude ju treba vymeniť. Taktiež sú tie financie ľahšie kontrolovateľné a fungovanie je transparentnejšie.
Dávid: Ďalším dôvodom bolo spojiť ľudí. Aby aj tí, ktorí sú mimo kotla boli viac zainteresovaní.
Ste v kontakte s fanclubmi z ostatných miest, ktoré sú súčasťou Extraligy?
Dávid: Zo Slovenska nie sme s nikým v kontakte, tu máme s každým problém (smiech), tu je každý proti každému. Ale keď ku nám príde nejaký hosťujúci tím, vždy je tá atmosféra o 30% lepšia, aj keby nás je na zimáku len 1500.
Kaper: Áno, Dukla proti všetkým, to bolo vždy (smiech). Ale teraz vážne, nie je to také, že by medzi nami prebiehali nejaké boje, ale každý fanclub by si mal držať svoju históriu, svoje tradície. Aj keď Michalovce vstúpili do ligy, každý sa nás pýtal, že prečo Dukla je len jedna. My sme tvrdili, že aj oni si musia v lige vydobiť svoje rivality a svoje miesto. My máme svoju históriu, svoje tradície a rivality už v lige vybudované. To sa tvorí históriou.
Ako ste prežívali túto špecifickú sezónu bez divákov?
Kaper: My sme sa snažili chalanov podporiť aby nás cítili. Vždy pred zápasom, keď nikto nebol na zimáku sme vyvesili vlajky. Chceli sme, aby hráči vedeli, že aj keď sme doma, sme pri nich. Veľa ľudí dávalo do skupín fotky ako doma fandia, robia si klobásky, popíjajú a snažili sa tak doma vytvoriť tú atmosféru zo zimáku.
Junior: Mám dva a pol ročného syna. Na zápasy, kde sa nedalo ísť a boli tieto zápasy v televízii, dostal detský bubon, tak sme aspoň doma na diaľku bubnovali. Veľmi ho to bavilo tak dúfam, že vyrastie nová generácia (smiech).
Čo hovoríte na finálne Poprad-Zvolen a podmienky pre vstup divákov na štadión? Podstúpili by ste to isté, keby hral Trenčín?
Kaper: Na finále by som to asi dal. Ale inak mi to prišiel nezmysel. Zabíjajú tým šport. Klub musí z niečoho žiť. Chýba to aj ľuďom. Vždy po práci si na zápas prišli oddýchnuť, stretnúť sa s ľuďmi a pokecať. Viem, že im to veľmi chýba, pretože s nimi dosť komunikujeme.
Dávid: Bol to nezmysel. Nevidím v tom potenciál. A ja za seba osobne by som to nepodstúpil. Chodím na zimák aj kvôli atmosfére a viem, že v tomto počte by to nebolo ono.
Junior: Nie nadarmo sa hovorí, že atmosféra a my diváci sme 6. hráčom na ľade a ja si dovolím trúfnuť povedať, že keby je tohtoročná štvrťfinálová séria Dukla vs. Dukla s divákmi, tak sme v tom semifinále určite. Bola to veľmi vyrovnaná séria a verím, že by sme ich do toho “dokopali”.
Komunikujete aj s vedením Dukly Trenčín?
Kaper: To bol tiež jeden z tých bodov, prečo sme zakladali občianske združenie. Aby sme boli plnohodnotným partnerom klubu. Čo sa týka Miloša (Miloš Radosa-prezident klubu) aj Braňa (Branko Radivojevič - športový manažér klubu) tak často spolu komunikujeme. Nemáme medzi sebou žiadne problémy. Myslím si, že je to na správnej ceste, aby Dukla znova ožila a myslím si, že to bude snehová guľa, a vrátime sa tam, kde sme boli v roku 2003/2004, keď sme cez sezónu dokázali osemkrát vypredať zimák. Cieľom je aby sme ľudí dotiahli naspäť.
… Chalanom ďakujeme za rozhovor a veríme, že ďalšia sezóna, už aj s vami na tribúnach!